TRANSSIBÍRSKA MAGISTRÁLA - VLAKY (časť II.)
Vlaky
Každý z vlakov transsibírskej magistrály má svoje číslo. Podľa niektorých zdrojov platí, že čím nižšie je číslo vlaku, tým kvalitnejší je vlak. Avšak podľa domácich, číslo vlaku a úroveň vlaku nemajú nič spoločné. Čím východnejšie sme šli, tým horšie vlaky sme mali a napríklad vlak číslo 4 bol v podstatne horšom stave ako vlak číslo 16. Práve vlak z Moskvy do Jekaterinburgu mal číslo 16 a teda sme očakávali aj celkom dobrú kvalitu. Očakávali sme správne, nakoľko to bol najlepšie vybavený vlak počas celej našej nadchádzajúcej cesty.
Vlaky sú viac menej podobné našim vlakom. Sú rozdelené do troch základných tried. Vagón tretej triedy, nazývaný aj ,,plackartnyj vagon,, je najviac rozdielny nášmu. Tento vagón je ležadlový, avšak je úplne otvorený. Postele sú porozmiestňované po oboch stranách s chodbičkou v strede. Práve v tomto vagóne môžete vraj zažiť to pravé cestovanie ruským vlakom, nakoľko cítite všetko a všetkých a počujete všetko a všetkých. Tvrdenia ako voľne pobehujúce sliepky vo vagóne nemôžem potvrdiť ale ani vyvrátiť nakoľko som sa s ničím podobným nestretol. Vagón tretej triedy je zároveň aj najlacnejší, ale my sme si vybrali druhú triedu. Vagón druhej triedy je veľmi podobný našim ležadlovým vagónom, pričom v jednom kupé sú 4 postele. Cena je oproti plackartnyj vyššia, ale nie až o toľko ako prvá trieda. Je to zároveň veľmi vhodný kompromis ak sa chcete dať do reči s miestnymi a zároveň mať aj trošku súkromia. Prvá trieda sa v konečnom dôsledku líši už len tým, že v kupé sú iba 2 postele, úroveň je takmer rovnaká.
V každom vagóne sa nachádza sprievodca, ktorý má vlastné kupé aj malú ,,kuchynku,, resp. technickú miestnosť hneď vedľa toalety. Tie sa nachádzajú na oboch koncoch vagóna a ich úroveň zodpovedá úrovni celého vagóna. Musím povedať, že čo sa týka hygieny a čistoty som očakával podstatne ale naozaj podstatne horšie toalety. Fungujú na tom istom princípe ako tie naše a v niektorých máte dokonca aj mikroténový kryt na záchodovú misu. Veľmi zaujímavou súčasťou každého vagóna je prístroj na horúcu pitnú vodu. Niečo podobné samovaru, pričom jeho prítomnosť oceníte už po niekoľkých hodinách cesty. Voda zo samovaru sa používa najmä na čaj, sáčkovú polievku, cestoviny,… Pri dlhšej ceste, kedy potrebujete zjesť niečo teplé to padne celkom vhod. Počas celej cesty sme v niektorých vlakoch dostali aj stravu, podobnú tej v lietadlách, a v niektorých vlakoch nie.
V každom vlaku pre nás bolo pripravené ,,beľje,, teda postelná bielizeň, vždy vypratá a zabalená v igelitovom obale pre každého, kto pristúpil do vlaku a cestoval cez noc. Naša prvá cesta z Moskvy do Jekaterinburgu trvala okolo 26 hodín. Pri vstupe do vlaku som bol ale úplne spokojný aj cestujúcimi aj kvalitou nášho kupé. Najprv sa konverzácia niesla iba v takom gestikulovanej forme ale postupne sme sa rozrozprávali a pochopili sme, že inak ako po rusky to nepôjde. Našťastie ruštinu ako tak zvládam, no a slovenčina s ruštinou nemajú od seba až tak ďaleko takže s dorozumievaním nebol až taký problém, ako v prípade niektorých iných cestovateľov, ktorí nevedeli ani len ceknúť po rusky.
Reštauračné vozne sa nachádzajú v takmer každom vlaku. V jednom sme však mali iba bufetový vozeň, čo bola pre nás novinka, nakoľko som to videl prvý krát. Človek sa len postaví do radu a pri okienku si objedná nejakú bufetovú stravu a ide naspäť do svojho kupé, keďže v tomto sú maximálne 2 stoly a väčšinou už obsadené. Strava je taká vlaková spolu s vyššími vlakovými cenami. Oproti úrovni jedál napríklad v našom IC to bolo na horšej úrovni, ale boršč a nejaké to mäso prípadne malé palacinky mali takmer vždy.
Ak človeka nudí iba ležať na svojej posteli a prípadne čítať, môže si výjsť na chodbu a pozorovať okolitú prírodu, ktorej scenéria vytvára zaujímavú idylku. Z hľadiska cestovania Ruskom sa scenéria málokde mení, nakoľko je to neuveriteľne obrovská krajina s mnohými lesmi a pláňami, ktoré sa v tomto období zelenajú a sú naozaj úrodné. Najčastejšie ale pozorujete iba brezy. A potom ešte brezy, nejaká tá rieka, aspoň 3 krát väčšia ako Dunaj a opäť brezy.
Okrem tých briez sa počas cesty môžete kochať aj typickým ruským vidiekom, pri ktorom si uvedomíte tie neuveriteľné rozdiely ,,mestského,, Ruska a ,,vidieckeho,, Ruska. Nečakal som takéto rozdiely. Pri pohľade z okna do ruských derevní môžete zreteľne vidieť, že domáce obyvateľstvo sa venuje najmä gazdovstvu a každý dom, resp. drevenica, má záhradu spolu s výbehom pre dobytok a hydinu. Čo si dopestujú, to majú. Niektoré dedinky sú väčšie a tým pádom aj rozvinutejšie, ale to iba v podobe väčšieho množstva satelitov na strechách, elektrických káblov na stĺpoch a viacerých obchodov. Čím sa viac blížime na vidiek, tým sa zhoršujú aj cesty pre autá. Z asfaltovo betónových sa to zrazu zmení doslova na obyčajné hlinené cesty, ktoré sú u nás niekde smerom do lesa kde s bežným osobákom ani nepojdete nakoľko je to úplne nerovné. Tu je to bežné a v rámci celej dediny takéto cesty fungujú. Nečudo, že veľa rusov má najmä SUV autá, lebo prekonať ten terén s nízkym podvozkom môže byť pre auto fatálne.
Čím viac sa blížime k nejakému mestu, zväčšuje sa aj počet fabrík a tovární, cesty sú lepšie, ale aj hustejšie a typicky prebytovkované, ako to môžeme poznať aj od nás. Prešli sme Ural, prírodnú hranicu medzi Európou a Áziou a víta nás naša prvá ázijská metropola, hlavné mesto Uralu - JEKATERINBURG 🇷🇺.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď ulicny.simon pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.