Pokora ako cudzie slovo?

Séria píše svoju ďalšiu časť. Veľa vecí považujeme dnes za samozrejmé, ale je to naozaj tak? Alebo sme len leniví si priznať niečo iné...

Minulý blog sme si povedali niečo o pozdravoch a o tom, ako nás vedia posunúť vpred, vytvoriť pozitívny prvý dojem, či byť základom novej zaujímavej konverzácie.

Fajn, pozdravil som sa a nič z toho

Nie je všetko len o pozdrave. Niekedy si treba vedieť druhú stranu rozhovoru získať aj inak. ,,Ahoj!" S úsmevom na perách poteší mladú brigádničku v mekáči a úsmev ti opätuje, ak jej však hneď za tým pustíš do hlavy len objednávku, to, že platíš kartou a potom s táckou odídeš, istotne ťa v hlave počastuje pár osloveniami (nie, isto nie tie, aký si drsný a nad vecou).

Zázračné slovíčka

Už zniem príliš ako učiteľ, no stále vám to píše ten istý 22-ročný chalan, ktorý si obdobím dospievania prešiel nedávno a vie aké to je, keď má 17 a nad neho niet.

Pointou však ostáva to, že naša slovná zásoba, respektíve Slovenský jazyk (keďže slov. zásobu majú niektorí obmedzenú) pozná aj slovíčka, ktoré z nás robia pokorných ľudí, ktorí dokážu prejaviť rešpekt voči druhej strane, nech tam stojí predavač, upratovačka, riaditeľ, staršia dáma alebo investor tvojho miliónového nápadu.

Ak sa vrátime späť do mekáča k brigádničke, ktorá sa na teba usmiala, tak si predstav, že by si formuloval objednávku so slovami: "(Po)prosím vás..." Ona tam síce stojí za pokladňou pre teba a čaká na tvoju objednávku, ale je človekom, čo si zaslúži rešpekt. To, že si prišiel na tatkovom báve, v tričku od tommyho s najkami za 166€ z teba nerobí lepšieho a väčšieho človeka, ako je ona. Srať chodíte obaja. Len nie každý má šťastie na rodičov, niekto na peniaze maká.

Aby som však neznel ofenzívne voči istej skupine ľudí a nepočúval len o tom, ako "závidím", tak vám môžem povedať, že viem, že nezáleží na tom, kto odkiaľ prišiel a aké má zázemie, ale čo má v sebe.

Neboli zázračné slovíčka dve?

Boli a aj sú. Už si si objednal, na tácke pred tebou leží kopec nezdravého jedla, aj ja ho ľúbim, vedľa teba čajka, ktorej si to zacvakal a vidí v tebe minimálne poloboha. Tácku ti posúva príjemné dievča a hovorí ti: ,,Nech sa páči." Ty urobíš čo? Vieš? Otočíš sa a vyberieš s čajkou miesto v rohu, nech sa môžte venovať nie len nugetkám ale aj jazykom. ZLE. Najprv použiješ druhé čarovné slovíčko a síce, ďakujem a potom ideš do toho rohu a venujete sa nugetkám. Jazykom nie, to si nechajte na doma, nikoho vaše zaslintané zaľúbené bozky nezaujímajú. No offence ;-).

Ak si chcel povedať len toto, zbytočný blog

To možno, ale zas vieš niečo viac. A ak si to vedel, tak si spomeň, či to tak vždy robíš. Aj mne sa podarí nepoďakovať, ale kým to nie je pravidlom, stále som dobrý človek. Srandujem, to, kto aký je sa určite neurčuje na základe tohto parametra, ale je to určite prínosom. Všetci sme ľudia, niektorých treba poprosiť o jedlo, o to aby zavreli hubu dvere, lebo nám ťahá na kríže, o názor na nový outfit, proste o čokoľvek. A keď si uvedomíme, že tu nie sú pre nás na gumičke alebo preto, že sme stredom vesmíru, patrí sa aj poďakovať. Aby boli aj naďalej/opäť, ľudia ľuďmi.

Ďakujem vám za váš čas, vidíme sa... ;-)

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
6
Poslať správu
Ambiciózny, so snami a víziami. S chuťou a odvahou byť tým, ktorého si zapamätajú (snáď v dobrom). Všetci sa celý život učíme.

Chceš vedieť, keď Bedfrnt pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.