Život na boso v novembri

Viete ako sa hovorí, že doma je doma. Po návrate z krajiny plnej exotiky si to asi povie málo kto z nás. Zobudiť sa s pocitom, že sa dnes nemusíte ani len obúvať a že sa pri raňajkách budete kochať výhľadom na biely piesok a azúrovo modrý indický oceán vás pozitívne nabije a deň začínate s výrokom na perách či „môže byť ten život tak krásny.“

Že vraj jediný vitamín, ktorý by sme u nás mali brať vo forme výživového doplnku je vitamín D. Ja som zvolila tento krát jeho príjem naturálnou formou a to rovno na mieste, kde je slnko najintenzívnejšie – na rovníku v Afrike na ostrove Zanzibar, kam sme sa vybrali s kamarátkou na dámsku jazdu. A veru dámy, niet lepšieho pílingu na pokožku, ako toho z morskej vody a najjemnejšieho bieleho piesku.

Ako robinsonky - všetci túžime po pokoji a oddychu, zvlášť na dovolenke, bez prítomnosti iných ľudí, alebo turistov. V jednom útulnom rezorte sme sa ocitli samé, samučičké dve, celá pláž aj areál len náš. Divadlo nám robili iba miestni, ktorí chodia ráno pri odlive zbierať seafood. Veru, v živote sme asi nemali čistejšiu hlavu. Dívali sme sa na spln mesiaca ožarujúci hladinu oceána, zbierali sme mušle, pozorovali kraby a na hojdálke som sa dívala na vysoké palmy a čakala kedy dozrú kokosy.

Atmosféra na pláži Nungwi každý podvečer pred západom slnka mala veľké čaro - miestny všade športujú, behajú, hrajú futbal, alebo posilujú vlastnou váhou a veru je to na nich vidieť. Masajovia a beach boys sa ešte snažia nahnať si posledný biznis a nás fascinovala ich vytrvalosť denne a neúnavne bojovať o doláre turistov. My sme v tom čase využívali happy hour, popíjali drinky a do toho nám prijemne hrali africké rytmy...

Úprimne neviem si predstaviť lepší začiatok zimy než ísť nasať atmosféru exotiky. Je pravda, že som typ človeka, ktorý vie prítomné okamihy precítiť do hĺbky a práve to dodáva týmto chvíľam prívlastok balzam na dušu.

Ak možno plánujete dovolenku práve na Zanzibar a máte nejaké otázky, napíšte mi, rada odpoviem.