Ako jeden z "asociálov" sa často cítim osamelý. Hlavne v dnešnom svete je to podľa mňa veľmi ľahké. Ako často sa vám stáva, že večer sedíte pri seriáli, knihe alebo len tak pri telke a vravíte si ako je možné, že tu pre vás nikto nie je? Sme predsa spoločenské bytosti a tie dlho bez kontaktu inej osoby nevydržia dlho. No znamená len toto samota? Je to len absencia iných? Alebo je v tom aj niečo iné?
Podľa mňa pociťovať samotu neznamená iba s byť sám. Môže to byť aj pocit, keď sme v spoločnosti priateľov alebo známych a nevieme dať spoločnú reč. Nevieme ako sa máme chovať aby sme iným osobám vyhoveli, aby sme boli pre nich zaujímavými. Možno s niekým sme, ale to neznamená, že sme "duchom prítomní".
A práve toto nedokáže veľa ľudí pochopiť. "Hej, prečo sa nezabávaš s ostatnými? Nie je ti tu dobre?" Úprimne, nie. Ľutujem, že som sem vôbec išiel. Samozrejme to nepoviete, lebo ako by to pochopil niekto, kto v podstate žije spoločnosťou? Niektorí ľudia jednoducho nedokážu pochopiť aké to je.
Ak ste jedným z týchto "spoločensky nadaných", dám vám radu. Nesnažte sa svojho kamaráta "vtiahnuť do partie". Možno po tom naozaj ani netúži. Možno s vami išiel iba zo slušnosti, lebo je to očakávané. Pomáhať treba aj takýmto ľuďom, no určite nie nasilu spôsobom, ktorý dotyčnej osobe vôbec nevyhovuje. Snažte sa ho počúvať keď ste osamote. Možno zistíte niečo, čo ste doteraz ani netušili.
Paradoxom je, že ľudia, ktorí sa v spoločnosti nebavia sú vlastne spoločenskí. No často v menšej skupine ľudí. Keď si sadnú s jedným alebo dvoma kamarátmi, hneď sa im lepšie konverzuje. A preto treba takýmto ľuďom načúvať a nie ich nútiť usmievať sa niekde, kde možno ani sami nechcú byť.
Zvládať osamelosť je podľa môjho názoru naozaj ťažké. Sám nemám "správne riešenie" ako sa necítiť osamelý. Veľa ľudí by povedalo nájsť si niekoho s kým nám je dobre. No s tou osobou nemôžme byť celý čas a čo potom? Ako sa to dá potom zvládať?
Druhá rada ktorú počúvam často a už mi lezie na nervy: "Rob čo ťa baví!" Nie vždy je to také ľahké ako sa zdá. Nie každý vie čo ho naozaj robí šťastným. Ja osobne určite nie. A nájsť niečo také môže trvať aj celý život, obzvlášť keď človek ani nevie kde začať.
Myslím si, že v dnešnej dobe sa ľudia často cítia osamelo. Áno, môžme byť v kontakte neustále, ale volať si je predsa len niečo iné ako s niekým byť, no nie? Tiež sa môžme baviť s hromadou ľudí, no s koľkými z nich sa vieme naozaj dobre porozprávať? Podľa mňa je to veľmi dôležitá vec, ktorú by sme si mali uvedomiť a snažiť sa na nej pracovať. Čo vy viete, možno práve jedna z vašich blízkych osôb sa v tomto cíti ako "asociál".
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď Denník priemerného asociála pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.