Čo je to "pravé šťastie"?

Peniaze? Úspech? Rodina? Zdravie? Čo vlastne znamená byť šťastný?

Na túto otázku sám nepoznám odpoveď. Za svoj život som nenašiel nič, čo by ma naozaj bavilo alebo napĺňalo. A verte mi, nie je to nič výnimočné. S týmto sa podľa mňa stotožní mnoho "asociálov". Je šťastie niečo hmatateľné? Alebo je to v skutočnosti len pocit naplnenia a radosti? A je to pre každého niečo iné?

Keď som mal 17 uvedomil som si jednu veľmi zaujímavú vec. Tiež veľmi dôležitú pre život ako taký. Bol som na dovolenke s rodičmi na tom istom mieste ako vždy, no bolo to iné. Išla s nami ďalšia rodina. 2 deti, matka a zaujímavý otec. Celú dobu čo som sa s ním rozprával som nerozumel ako môže byť taký šťastný, doslova to z neho vyžarovalo. Až som to jedného večera pochopil.

Naši boli preč, rovnako aj deti a jeho žena. Dvaja sme sedeli pri pláži, ja s whiskey a on s pivom. Proste sme sa rozprávali o živote. Bol to naozaj prívetivý chlapík, ktorý sa ma pýtal na rôzne veci. Samozrejme, najprv to boli skôr otázky o škole, či mám priateľku, dobrých kamarátov a tak ďalej. No po čase mi to nedalo a musel som sa ho spýtať, ako sa môže celú dovolenku usmievať. Povedal mi, že posledných 10 rokov má doma záhradku o ktorú sa stará. Nič viac. Jediné čo ho tak veľmi robilo šťastným bolo asi 10 kvietkov o ktoré sa pravidelne stará. Prišlo mi to divné, no myslím si, že pomaly tomu začínam rozumieť.

Život nie je o "šťastí" určenom spoločnosťou. Peniaze, sláva, dobré párty.. Nič z toho nemusí mať žiaden význam, pokiaľ vás to nenapĺňa a nie je to pre vás. Niekoho život môže byť starať sa o záhradku. Pre niekoho to môže byť, že každé ráno môže vidieť svoje deti s úsmevom na tvári a radosťou v očiach. Samozrejme, pre niekoho to môžu byť peniaze. No keď si na ne človek priveľmi zvykne, môže sa stať, že ho začnú ovládať. Jedna z najhorších ľudských vlastností je práve to že nikdy niečoho nemáme dosť. Láska, pozornosť, staranie sa o kvety, byť so svojou rodinou.. A pre niekoho sú to práve peniaze. Čo je podľa mňa naozaj smutné.

No ako nájsť to spomínané "šťastie"? Čo s ľuďmi ako ja, ktorí nevedia, čo ich robí šťastnými? Je vôbec pre každého z nás možné niečo také nájsť? Podľa mňa odpoveď na túto otázku má každý jeden v sebe. Každý z nás si musí niečo také nájsť, inak životom len preplávame a na smrteľnej posteli si uvedomíme, že sme ho celý premrhali. A tak nám neostáva nič iné, len každý deň bojovať so zlými pocitmi až kým nenájdeme čo podvedome hľadáme už odmala. Pocit uspokojenia a radosti.

Na záver by som niečo rád povedal niečo pre ľudí, ktorí majú dobré úmysly no zlý úsudok. Snažiť sa pomôcť priateľovi nájsť niečo čo ho baví môže byť niekedy len na škodu. Samozrejme, pomáhať treba, no netreba nikomu nič vnucovať. Tak sa mu určitá vec len znechutí. Nechajte ho, nech si svoje "šťastie" nájde sám. Najme nás "asociálov" nechajte v pokoji rásť a objavovať zákutia svojej duše. Niektorí ľudia na to potrebujú viac času, než sa zdá.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
8
Poslať správu
Osoba, ktorá často nesúhlasí s dnešným svetom a názormi v ňom.

Chceš vedieť, keď Denník priemerného asociála pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.