Vojna, ktorú nevidíme

Keď som v škole dostala tému "Vojna ktorú nevidíme", veľa som rozmýšlala kde, alebo v čom ja vidím nejaký neviditelný boj, či vojnu. Upriamila som sa na niečo, čo dnešnej spoločnosti udáva smer a má celospoločenský význam, ale taktiež je aj určitým spôsobom života. Netýka sa to nikoho konkrétne, ale predsa sa to dotýka každého z nás. Moderná doba vs. doba minulá, alebo aj, prečo si bez rozdielu na vek myslíme, že my vieme, čo je najlepšie, ako sa oplatí žit, a že opak nášho presvedčenia je nesprávny. Nie vojna, ako vojna taká, ale predsa niečo s čím nie sme dostatočne vysporiadaní. Instagram, Facebook, Twitter, Whatsapp ,či viber . Čoraz viacej sa stretávame s týmito médiami v každodennom živote. Stále viacej sa vrývaju tieto názvy aplikácií do slovníka bežného človeka. Máte aj Vy niektorú z týchto časožrútov vo vašom smartfóne? Ak ste si odpovedali kladne, tak aj vy patríte k 68% ludí na svete a vyše 84% ludí na Slovensku. Pýtate sa naopak čo sú to vlastne za názvy? Alebo ste ich už aj počuli ,no nie ste si istý v ich význame? V tom pripade ste pravdepodobne tej staršej generácie. Píše sa rok 2019, a vačšina z nás si deň bez sociálnych sietí nevie predstaviť. Ako to ale vnímajú naši rodičia, či starí rodičia? Podporuúu vás v tom? Pravdepodobne nie. Internet a sociálne siete nás tak nejak rozdelujú. Rozdelujú nás od staršich generácíi. Je to niečo, čo necítime príliš, ale predsa, tlak spoločnosti ktorý každý z nás vníma inak. Je to ustavičný boj, je to vojna generácií, ktorú nevidíme. ,,Mladá generácia má pocit ,že s ňou prichádza lepší svet, stará garda má pocit, že s ňou ten lepší svet odchádza” Povedal raz známy Český spisovateľ K.Čapek . Lepšie by som to asi nevystihla ani ja ani nikto iný. ,,Neťukaj dotoho, nepozeraj už do mobilu, nebuď toľko na mobile. “ Áno, aj ja som to už viac krát počula, a som si istá, že nie som jediná. Veľakát mám pocit, že zo mňa robia závisláka na internete. Že to je niečo ako cigarety, dáš si jednu, dve, a čoskoro fajčíš celý deň. Nie, ja taká niesom, teda dúfam. Tu sa mi vynára otázka, prečo ma toľko otravujú? Prečo je to zlé čo robím? A je to vôbec zlé? Veď to robia všetci. Tak prečo to je nesprávne? Tak kto má pravdu? Koľko času je zdravé tráviť na sociálnych sieťach a čo je už naopak za hranicou? Veľa otázok a málo odpovedí... Asi nás ani jeden otec ,stará mama alebo prababka nepochopí. Moderná doba, ktorá vznikla v našich rokoch, je to niečo, čo naši starí rodičia nezažili, rodičia sa s tým snažia naučiť žit, a my sme v tom. V ťažkej situácií pripravený vzdorovať starším, pretože sme sa už do takejto doby narodili. Máme pocit, že takto je náš život lepší, krajší, zaujímavejší. Máme pocit, že s nami, a s našimi modernými výdobytkami prichádza lepší svet, že ten, čo zažili prednami je menej zábavný, menej IN........... Premýšlam, a neviem si spomenúť, kedy som naposledy videla deti hrať sa na preliezkach na sídlisku, kedy som naposledy stretla mládež skákajúcu cez gumu, kedy som išla okolo stromu, na ktorý sa šplhali zaľúbení pubertiaci. Lebo dnešná doba je skazená a zlá. Nie. Nemyslím si. Nemyslím si, že môžme posúdiť, čo je správne, a čo nie. Nemyslím si, že medzi nami nie sú už takí, ktorých by nenadchlo dať si prvú pusu na čerešni, alebo takí ktorí neuprednostia človeče nehnevaj sa v klasickej forme, pred tou interaktívnou na smartfóne. Je to okolie ,ktoré nás vedie touto cestou. Nie zlou. Len odlišnou. Odlišnou, a aj preto nepochopenou. Nepochopenou pre

tých, ktorí ju nezažili na vlastnej koži, pre tých ktorí vyrastali v niečom inom, v niečom odlišnom. Niekedy sa nad tým pozastavím aj ja, rozmýšlam, a chcem nájsť pravdu, prečo generácia ypsilon nieje pochopená, napriek tomu, že sú najsilnejšou generáciou, tou, čo mení zaužívané zvyky, tou, ktorá bude čochvíla tvoriť svet dospelých. Možno by sme mali nájst, ako sa hovorí zlatú strednú cestu. Ale ako? Je to naozaj tak jednoduché? Stačí si stanoviť čas, ktorý je vhodné straviť na internete, poviete si. Nie je to celkom tak . V dnešnej dobe sme vedení k internetu a mobilom od

malička. Už to nieje len výsada bohatších . Malé deti od skorého ranného veku, majú túžbu hrať hry na mobiloch či tabletoch, je to zábava nenáročná a predsa veľmi interaktívna, so širokou škálou a výberom hier. Nieje to len autíčko, ktoré si kotúlaš doma na koberci, v hre sa môžeš na chvíľu stať rovno šoférom, pilotom ,alebo hocičím ,čo chceš. Myslím, že toto je jeden z viacerých dôvodov, prečo máme v obľube médiá už od mala. Navyše, vaše dieťa je pri Vás bezpečí, nedoláme sa, a isto ho vonku ani nikto neukradne, čize to máme takmer dokonalú zábavu pre dieťa a aj pre rodiča, prečo meniť, poviete si. Veľa ludí má aj svoju prácu spojenú s internetom, nehovoriac o študentoch, ktorí k svojmu štúdiu, taktiež často využívajú internet a sociálne siete na rôzne prieskumy k záverečným prácam. Na druhej strane, je normálne, že nikto nechce byť nenormálny, iný, trapny a prísť s nápadom, ktorý je už zastaralý alebo nemoderný. Mojím názorom je, že by si každí mal nájsť taký nejaký životný kompromis. Žiť moderne ale predsa oldschool, byť IN ale nezabúdať na tie krásy života, ktoré sú tam vonku na ulici, ísť s dobou modernou ale nechať sa zlákať na rande do prírody, zahrať si Fifu a NBA na playstatione, ale vyskúšat si zakopať či zahádzať aj na ihrisku pred panelákom. Nie sme tu preto aby naša spoločnosť smerovala tam, kde vlastne ani sami nechceme. Skúsme si zachovať krásu aj tých tradičných vecí, aby sme mohli aj naším deťom, vnúčatám a pravnúčatám ukázať, ako sa žilo predtým. Skúsme im zachovať kúsok z tej doby minulej,ukázať im aj niečo iné ako internet a smartfóny. Myslim si, že ked spravíme každí, čo i len malý krôčik týmto smerom, môžme zachrániť veľa budúcich krásnych spomienok. A napriek tomu, že sa táto doba, čím ďalej, tým viac zrychľuje,skúsime byť viac chapaví ako naši rodičia ci starí rodičia,a snáď pochopíme tú našu ďalšiu generáciu lepšie, ako sme zostali my nepochopení....