Zmena je život.

Ak muž miluje dušu ženy. Bude milovať len jednu ženu. No ak miluje hlavne jej telo alebo tvár, ani všetky ženy na svete mu nebudú stačiť. Tento citát vymyslela na 99% žena. Miloval som totiž dušu ženy ktora ma žrala a dopĺňala. Ale hmotný obal duše, jej telo ma nepriťahovalo. Dnes som sa prebudil po dĺhom čase slobodný. Zvláštny pocit v podbruchu. Je to vážne úplny koniec? Úsmev sa mi prediera tvarou a zároveň sa kyselí neistotou. Zvládnem to bez nej vôbec? Hovorí sa že tie dnešné ženy sú predsa len o mnoho silnejšie než muži. Je to dobre dievča, moc šikovné aj inteligentné. Byt vedela upratať počas toho ako varila večeru a ešte aj zvládlo počúvať moje hundranie. Také dievča do života. A kto ju bude teraz vlastne vídavať nahu? Ok ok, to už není môj problém. Ale všetky pocity sa cez seba prelievaju asi ako keď sa na vás usmeje kamošova nová priatelka. Zároveň sa cítite a lichotí vam to. Ale zaroven je to odporna defka čo robí problémy. Dôležité je prijat realitu. Nezabudnuť na prítomny okamih, veci/ľudí ktorý sa ma (už) netíkaju si klasicky nevšímať. Aj ked asi pre tento flegmo postoj si nie hrdo nesiem titul neempatický egoista. Naučil som sa to v šachu. Nevšímať si súpera ale iba ťah čo spraví. Rozmýslať nad tím čo si asi myslý mi uberalo energiu omnoho viac než riešiť iba daný problém.

Inak myslím že viem celkom dobre vycítiť kto okolo mňa čo asi cíti a ako sa tvári. Zvačša s takym človekom však nechcem strácať čas. Ked chce byt niekto smutny, nech je. Vidím ked niekto adekvátne žiada/potrebuje pomoc. Koniec koncov, žijeme v dobe kedy je úprimnosť vnímana ako urážka. Čo potvrdzuje aj česke pravidlo, mlčeti = zlato.

Dnes mám ale energie až až, pocitujem že ju musím posunúť. Zvládol by som vyložiť ľoď s uhlím. Duša totiž vie že som spravil správne, klamal som jej až pridlho. Nesprávny vzťah je náš zlozvyk. Pri tom to vieme zvačša od začiatku. Tie maličkosti ktoré ale na začiatku ignorujeme sú neskôr práve dôvodom prečo odchádzame. Dnes už poznam seba a svoju cenu. A hlavne už poznám cenu za nesprávny vzťah. Je to čas. Véééla strateného času. Čas bez radosti. Nie že by som nemal napr. moju prácu rád. Ale ísť z domu o pol hodku skôr len nech už vypadnem, je jeden velký nemilosrdný výkričnik nad celým vzťahom ktorý viac nejde prehliadať. Popravde očakávam ešte aj niečo ako vlnu smútku. No nemyslim že by mnou dako pohla. Je to rozchod ktorý chcem sám. A viem že je po každej stránke správny. Ale predsa vzdať sa svojej hračky a spraviť si nový život trošíčku zasiahne. Ideálne by bolo si teraz zaplniť program. Cely do poslednej minúty. Zatažit mysel nech neulietava nad nepodstatným. Vyšťaviť sa, nech ma večer totálne zaplaví dobrý pocit koľko som toho dnes zvládol. Zamakať na sebe je to naj. čo môžem spraviť pre seba ale aj svoju budúcu. Zmena nie je náročna. Náročne bolo rozhodnutie spraviť to. A teraz musím dohnať stratený čas. Prihlásim sa o5 na nemčinu. Prihlásim sa radšej aj na slovenčinu. Spravím si školu šmyku. Pôjdem s chanami na cely týžden na nurburgring. A možno si kúpim konečne padak či ponorku... Ako plány mi znejú super. Ale realne sa vidim aj tak iba viacej v praci. Moju prácu mam zváčša rád. Každopádne takto týžden ubehne ako bolt a čo zíde z očí. Zíde aj z mysle. Ale čo po tom, čo o týždeň? Domaci sex bude vymenený za nekonečné upratovanie. Nedojedene zaschnute spagety a hluche ticho okolo rozhodne neni nič príjemne.

Ešte len teraz som jedny dvere zavrel a môžem dokorán otvoriť ďalšie. Neváham ich kludne vykopnúť. Ale už jedine ak to budú tie pravé orechové.

Muzika dohrala, bál skončil.