28.7.2019 17:20

Prehľad 2. štvrťroka v slovenskom metalovom podzemí

Za druhé 3 mesiace roku 2019 vyšlo desať albumov od slovenských metalových kapiel. Každý z nich bol pustený a vypočutý. Raz.

Sorry za omeškanie. Oproti minulému prehľadu vypadli z "recenzií" odseky Lyrics a Stavba. Ak je potrebné sa k takýmto veciam nejako vyjadriť, tak sa to deje v tele samotnej recenzie. Platí to isté ako minule - nadpisy jednotlivých odkazujú na jednotlivé albumy a boli napísané po jednom vypočutí konkrétneho albumu.

Mojím zdrojom boli metal-archives, takže pokiaľ mi niečo uniklo, tak to buď nieje na metal archives alebo som nepozorný nepozorák (čo je dosť možné).

CEREMONY OF SILENCE - oútis

Je veľmi neobvyklé a obdivuhodné, aby kapele z čohosi takého, ako je Slovensko, vyšiel album, a to dokonca debutový, v čomsi takom, ako je americké vydavateľstvo Willowtip Records. To už hej ty kokso. Mňa však Oútis tak úplne nepresvedčil. Títo chlapcovia majú veľmi radi chaos ako taký, a ja to s nimi asi nezdieľam. Mám z toho celého taký veľký zamotaný sivo-modro-čierny pocit, a chcel by som v tom mať trošku jasnejšie, hoci to bol asi umelecký zámer. Musím uznať, že inštrumentálna stránka hudby je na vysokej úrovni a tipujem, že ešte zaujímavejšia bude hráčsky, ako poslucháčsky. Väčšinu času je to však stále o tom istom, zamotané riffy, masakrálne bicie a ťaživá atmosféra. O niečo inovatívnejšia je skladba "Trance of Void", a jednoznačne najlepšia je pre mňa "Ceremony of Thousand Stars", ktorú kapela vypustila prvú ako album teaser, a to nebol vôbec šťastný krok. Po takej ochutnávke ostali moje očakávania mierne nenaplnené. Mierne.

__________________________________________________________________________

DOOMAS - portal (EP)

Tak, ľahol som si ako múmia a počúvam dvojskladbové EPčko Portal. Nie som žiadny znalec Doomasu, ale myslím, že sa pokúsili pritvrdiť. Je to také surovejšie, pripomína mi to Behemoth z obdobia kedy pomaly prestával stáť za to (povedzme Evangelion/Satanist), akurát že tu nebubnuje Inferno ani negrowluje Nergal no. Čo ma týra najviac, sú miestami krivo nahraté gitary, inak sa to celkom dá. Ale výrazne príjemnejšia pre mňa je druhá skladba Abyss. Tu už synťáky nechýbajú a v tých durových pasážach sa cítim, ako keby som sa tak trošku zbláznil a prebral sa po troch týždňoch chlorpromazínu v bielej kazajke. A v tejto chvíli sa mi na dverách (bohu prisahám) sám od seba rozhojdal zavesený župan, takže sa obávam, že napriek všetkému sa Doomasu nejaký ten portál podarilo otvoriť. Nepriatelia Gothoom Productions, majte sa na pozore.

__________________________________________________________________________

GLASSGATE - The Eighth Colour of Rainbow (EP)

Ak chceš za 3€ vidieť Stratovarius, nech sa páči, marš na koncert kapely GlassGate. Ja ako človek ktorý nemá s power/heavy metalom veľa spoločného, momentálne nemôžem byť spokojnejší. Má to výborný zvuk. Je to bezchybne nahraté. Má to chytľavé (a dokonca na konci pesničky o tón transponované) refrény. Dokonca to má pomerne zmysluplné texty, dokonca v bezchybnej angličtine, a DOKONCA - a toto už sa fakt často nevidí - sa atmosféra jednotlivých songov drží lyrického námetu. Dokonca, neuveríte tomu, podchvíľou prichádzajú progové a antimelodické prekvapenia. Tých by mohlo prichádzať viac. Inak nevidím dôvod prečo počúvať Iron Maiden, keď môžem počúvať GlassGate. Ešte by niekto mohol spevákovi vysvetliť, nech tak netíska do tých jemných častí (ako je úvod "Rose in the dust"), a grafikovi nech nepchá na obálku zbytočne štvorcový rámček ako má Laburnum Diver, lebo sa to sem nehodí. Inak akože eňo-ňuňo kapela. __________________________________________________________________________

AIN - Strengthening of the Black Flame (EP)

Stavím sa o svoje posledné čierne ponožky, že obal albumu "Strenghthening of the black flame" bol maľovaný pri jeho počúvaní a má teda vystihovať jeho atmosféru a odkaz. Práve preto som čakal niečo brutálne mystické a kruté a som teraz kus sklamaný, lebo som dostal len dáky taký wannabe emocionálny, melodický a rýchly black metal. Dobre spracované akože, ale... neviem. Z jedného riffu do druhého, že už by z toho mohli byť aj štyri rôzne skladby, a stále rovnaká nálada a žiadny ústredný motív. Ale možno ja zle počúvam, však eskimáci tiež rozoznávajú desať odtieňov bielej, či koľko, a my len čistú a ošťatú. Na pomery black metalu dostala dosť veľký priestor aj basa, ale nie je to žiadna výhra bohužiaľ. Vyznieva to lamersky. A ten taký hlbší, ryčavý vokál o ktorý sa pán spevák snaží, to by som zakázal. Celkové zhodnotenie - taká priemerná polhodinka života. __________________________________________________________________________

AS THEY RISE - Reborn

Z tohto mám v uchách podobný pocit, aký mávam v žalúdku, keď zjem príliš mastný smažák a vonku je 32 v tieni. Ale inak dopohody, generický kór šľahnutý melodic death metalom, miestami až s takými punkrockovými náladami. Najslabším momentom sú pre mňa vokály, a to ako growl (vriaca voda v odtoku), tak aj spev (slovenský postkomunistický feeling Igora Timka). Najsilnejším zas niektoré chytľavé pasáže, na ktoré štatisticky vyhráva skladba "God is blind", a synťáky. Parádne sa pri tom dvíhajú činky. Uzavrime to takto - výborná koncertná hudba, priemerná albumová hudba. __________________________________________________________________________

TRACRIOMY - Cephalopodic Transmutual Contamination

Slam/guttural/brutal death, alebo ako to mám nazvať, je veľmi špecifická, a - VEĽMI - špecifická odnož metalu, v ktorej hodnotenie mnohých faktorov (napríklad originality) úplne stráca zmysel. Všetky kapely sa na seba podobajú asi tak, ako hnedí juhoázijskí ľudkovia, ktorí túto hudbu z nejakého mystického dôvodu úplne milujú. A Tracriomy majú podľa mňa to šťastie, že vypĺňajú dieru na slovenskom trhu, lebo podobnej kapely u nás niet. Album ma ničím neprekvapil, ale v istej chvíli (myslím že to bolo na začiatku skladby "Pool of mutilated corpses") sa mi proste začali nekontrolovateľne mykať nohy a potom aj hlava a už sa to nedalo zastaviť. Nebyť toho masteringu, plochého ako Natália J. v šiestej triede, tak by som asi dal pomerne veľký počet hviezdičiek z pomerne veľkého počtu hviezdičiek. Chcel by som to vidieť naživo, to by mohol byť masaker. Na záver nemôžem nezdissovať jednu vec - názov "Vzájomná hlavonožcová kontaminácia" je skoro taký smiešny ako meno "Vašo Patejdl" xD. __________________________________________________________________________

ACHSAR - In Battle I Was Born (EP)

Fanušíkovia Ensiferum a podobných útvarov musia byť na Achsar hrdí. "In battle I was born" je síce len 18 minútové EP, ale obsahuje všetko čo má správny stredovek obsahovať. Hromy blesky, motivačné vojnové pindy, refrény v ktorých počuješ pukať rytierske srdiečka. K tomu parádne zvládnuté všetky nástroje, spev, aj mastering. Dokonca aj hosťovanie známeho človeka (ktorého nepoznám) dopadlo dobre. Súhlasím s týmto albumom! __________________________________________________________________________

IRIA - Pagan Terror

Tu sme jasní, toto nemusím ani dopočúvať celé (ani nevládzem). O ničom. Kapela bez nápadu, logo za 2 minúty, maľba na obale úplne bez väzby na názov alebo myšlienku albumu (ktorá nie je). Za 35 minút ma nedokázal chytiť žiadny riff, žiadny groove, žiadna melódia. Zvuk to má ako keby to hrali mravčekovia, boha, normálne som si pustil dačo iné či sa mi dačo neporobilo so sluchátkami. Texty sú len znôškou nič nehovoriacich "metalových" slov a klišé viet nahádzaných na seba, napríklad takto: "The sun arises above the gods, your fear will last forever" xDD okej. Jednoducho, od ľudí ktorí si hovoria Zeus, Orfeus, Doom a Nihil by jeden čakal o dosť viac, ale toto je garážová liga. __________________________________________________________________________

V13ault - Imitation

Úplne zo začiatku som mal pocit, že počúvam Mudvayne - myslené v dobrom. Neskôr, po tretej pesničke, vo mne začal narastať taký hnusný pocit nervozity a mal som chuť vytrhnúť si každý tretí chlp na mojom tele. Tento pocit sa pekne prenášal až na koniec albumu, kde som bol úplne vytriggrovaný posledným zvukom, ktorý uzatváral album. Industriálny metal, pretože pod ten patrí táto kapela, je špecifický úchylným zneužívaním všakovakých zvukov, ktoré znejú ako pokazený diabolský tamagoči pokúšajúci sa o rozmnoženie. A ja som na to nebol pripravený.

Šúchavé hukoty, prechádzajúce z jedného ucha do druhého, vo mne vyvolávali potrebu navštíviť odborníka na duševnú hygienu. Čo sa "hudobnosti" týka, bolo to nápadité, niekedy jemne progresívne. Taký industriálny hardcore.

3,6 - not great, not terrible. __________________________________________________________________________

Aeon Winds - Stormveiled

Krásny klasický melodický symfonický black metal. Presne toto som potreboval. Rozľahlé piesne - zvukovo aj dĺžkovo, sa hrdo nesú ako krásne biele oblaky vysoko nad zemou. Fakt výborné. 10/10.

Oceňujem prenášanie hlavného motívu v rámci celého albumu bez toho, aby sa otravne opakoval práve v jednej pasáži. __________________________________________________________________________

Rekapitulácia na koniec:

(zhruba zaškatuľkované kapely do metalových štýlov)

3 black, 2 black/death, 1 folk, 1 brutal death, 1 power, 1 metalcore, 1 alternative

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
20
Poslať správu
Pošli link, zrecenzujem ti to v desiatich vetách maximum. Všechny texty jsem napsal sám, teda, respektive ještě s jednim.

Chceš vedieť, keď satanio pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.