2.10.2019 15:54

Prehľad 3. štvrťroka v slovenskom metalovom undergrounde

Za júl, august a september 2019 vyšlo desať* albumov od slovenských metalových kapiel.

*Určite vyšlo viac ako 10 albumov, ale napríklad nový Dementor nieje možné získať digitálne a teda nebol zaradený do prehľadu. Ak náhodou viete o bande, ktorá niečo vydala, ale nebola zrecenzovaná, určite píšte komentár s odkazom na ich tvorbu!

Pravidlá recenzií: Jedno jediné pustenie, maximálne 10 viet na recenziu. Jedná sa o prvé pocity po prvom vypočutí, obsahom teda môže byť hodnotenie kvality hudby až opisy pocitov po vypočutí textov.

Mojím zdrojom boli metal-archives, takže pokiaľ mi niečo uniklo, tak to buď nieje na metal archives alebo som nepozorný slepúch (čo je dosť možné).

Daggerose - Tombkeeper

Človeku nedá veľa roboty uhádnuť, že kapela Daggerose nebude žiadny 17-ročný boyband. Ich nemoderný vizuál a zvuk ma ale nehnevá, pretože hrajú priam dojímavo poctivý, nostalgický old-school heavy metal. Po chvíľke som pochopil o čom to je. Skladby sú pestré, pohybujú sa od soundtracku amerického seriálu z 80.rokov (Lethal Beauty) až po pomerne agresívne riffovice (Tombkeeper) a sú ozvláštnené mnohými extra zvukmi - sirénami, televíznym spravodajstvom, aj troškou orchestra. Snáď jednej veci by som sa na mieste Daggerose vzdal – dvojhlasov, hlavne tých falzetových. Neviem či to v dnešnom metale niekam dotiahnu, ale bolo to príjemné počúvanie. Cítim sa teraz tak krotko.

__________________________________________________________________________

Atanas - Enitharmon

Slušné! Klasický melodický black so štedrou dávkou melanchólie, zimy a trápenia. Vokály príšerne hladného Drakulu, ktorý sa vymkol vo veži. Keby som sa volal Sychravý, tak si dám front cover tohto albumu na profilovku. Škoda je, že rovnako ako ma to na začiatku pohltilo, tak ma to niekde v polke začalo púšťať a na konci už som mal pocit, že o nič moc neprídem, keď si rýchlo odbehnem na hajzl. Tiež ma trošku zasiahlo zistenie, že už štvrtá skladba po sebe začína introm na akustikách. Ale akože v pohode. Myslím že by som si vedel Enitharmon obľúbiť.

__________________________________________________________________________

PATRIARCHA - Yersinia Pestis

Úplne klasický melodic deathový album, podľa mňa schopný medzinárodnej konkurencie. Bezchybne nahratý, fajne zmasterovaný, dlhý tak akurát aby ma to celý čas bavilo. Oceňujem peknú grafiku aj originálne logo. Oceňujem, že hudba svojou nápaditosťou núti pozorne počúvať a niekedy priam až premýšľať nad tým, prečo je ten-ktorý detail urobený práve tak a nie inak. Cítim tvorivé uspokojenie, aj keď som tým nič nevytvoril. Prekvapivo slovenské texty. Do pekných melodických riffov prichádzajú deathcoreové brejky a hry so spústou činelov. A silnou stránkou Patriarchu je aj to, že vie svoje skladby ukončiť. To znie ako sranda, ale veľa kapiel to nevie.

__________________________________________________________________________

Nymord - Posledná búrka

True pure Oščadnician black metal. Zaujal ma názov albumu, pozývajúci za úvodných ambient zvukov na cestu do fantázie (aký som dnes romantický). A potom to príde, vysype sa to ako haraburdy zo skrine v americkom filme. Bez toho zvuku by to ani nebolo ono - celé nahrávacie štúdium odfajčené počas Poslednej búrky, hromy-blesky, šušťanie a pišťanie. Komu sa to páči, u toho môže mať Nymord vyhráno. V mojich ušiach sa opakovala situácia s Atanasom – po pôsobivo temnom intre to pomaly šlo dolu vodou, pri skladbe Černoboh som sa od nudy uhryzol do zátylku, a ku koncu ešte pár fajných riffov prišlo, ale už som moc nevnímal. Ťažko povedať, či je to dobrý album. Nevyčnieva nad iné blekmetale, s ktorými sa asi roztrhlo vrece.

__________________________________________________________________________

FAT - GRANUM

Fúha, tak tento album je tak fat a tak heavy, že som skoro nedýchal, ako ma pripučil. Pochoval ma zaživa. Niektoré skladby v sebe majú presne ten špecifický motorkársko-hamondovo-cylindrový nádych, ktorý musel sludge pochytiť z nejakého psychedelic rocku alebo čoho. Ale zase iné (napríklad hneď prvá „Wane“) sa ešte za posledný zhnitý mŕtvolný prštek držia hororového death metalu, a v tej chvíli je to fakt zverina. Vokály á la Amon Amarth a nech som hluchý, ak neúraduje efekt BigMuff. Boha, brutál. Hymny východoslovenských kanalizácií. Malá „off the record“ úvaha na záver – dokázal by sludge ako štýl pojať progresívne prvky??? To by sa mi dosť páčilo.

__________________________________________________________________________

Synapse Failure - Submissively Welcome Death

Death metal. Disharmóniami opradený. Možno sa pokúša nadväzovať na tvorbu samotnej kapely Death. Nepočúvalo sa to zle. Nemal som z toho žiadne špeciálne emócie a nič jasné sa mi do pamäti nevrylo, iba pocit, že tam boli naschvál vrazené disharmónie. Zvukovo kvalitné.

6/10

__________________________________________________________________________

Lykoris Radiata - Hyeny

Pardón, ale hneď na úvod som vypenil z jednej veci, a to tej, že ak neovládam z latinčiny ani jej výslovnosť, tak s ňou nefrajerím (správne je to Lycoris, prosím vás). Okrem toho, máločo k tejto jednočlennej kapele pasuje menej ako latinčina. Dobre, teraz môžem začať chváliť, pretože úplne nečakane mi je toto dielko sympatické. A to asi preto, že aj keď to nie je bohvieaká kvalitná hudba, hrozne cítiť, že je robená s láskou. Je to skôr taký rock-metal pokúrovaný s punkom, možno to sem úplne nepatrí, ale Metal Archives je zákon, a ja som si pri tom veľmi intenzívne vybavil časy dávno minulé, kedy na koncerty v špinavých podzemných baroch prišli všetci, chľast tiekol prúdom, na záchodoch sa tvorila nová generácia a pod pódiom bolo neskutočné pogo, v ktorom sa lámali nosy. Vtedy mi bolo úplne jedno, či hrá metal, rock alebo punk, a je mi to jedno aj pri tomto albume. Ten človek to má rád. Tak nech v tom pokračuje. Aj keď nepredpokladám, že to bude mať niekedy nejaký impakt na slovenskú scénu.

__________________________________________________________________________

Bloodfall - Merged In Abyss

Verte, či neverte, pri pesničke Procreate, Dissimulate ma začalo bolieť koleno, len tak z ničoho nič. Pigsquel je na albume dobrý, ba až fajný. Výhrady mám k zvuku gitár, ktoré znejú ako z digitálneho efektu za 15 euro a príliš počuť, že bicie sú naklikané - to až tak nevadí, ale kvalitatívne teda prebíjajú všetko ostatné. Zámerne primitívne riffy u mňa spôsobili oscitáciu.

__________________________________________________________________________

Synovia Poľany - Podpoľanica

Ja som neznalec blacku, ale viem uznať, že to nebola nuda. Nebolo tam nekonečné opakovanie, ako je bežné v black metale. Opakovalo sa to, čo bolo kompozične dôležíté pre pesničku. Tématika je silno slovanská. Bolo to také úprimné, všakovaké vokály, burzumové. Zvuk v pohode, žiadna vykopaná rachotina. Na prvé vypočutie vcelku príjemné.

__________________________________________________________________________

Hrobar - Nakladačky

Na rýchlo a naschvál odfláknuté, aby to bolo raw. Krivé jak pánty na latríne. Keby takto pracoval hrobár, ako táto kapela, tak by z každého hrobu vytŕčala ruka. Idiots Parade vokalistka prevalcovala celý album a to bolo asi najzaujimavejším momentom. Inak koncepčne je Hrobár fajn, ale ja neviem či už to nehraničí z dákym punk crustom :D.

__________________________________________________________________________

Rekapitulácia na koniec

3 black, 2 death, 1 black/death, 2 heavy metal, 1 povedzme-treš, 1 sludge

Ešte raz, ak som niekoho zabudol, tak napíšte do komentára.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
5
Poslať správu
Pošli link, zrecenzujem ti to v desiatich vetách maximum. Všechny texty jsem napsal sám, teda, respektive ještě s jednim.

Chceš vedieť, keď satanio pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.