Najprv to vyzeralo fakt zle a myslel som si, že z núdze budem musieť recenzovať najnovší Kontrafakt. Za celý október metal archives nezachytili žiadne albumové novinky zo Slovenska - to ma strašne prekvapilo. Október alias Spooktober, mesiac strachu, Hallowínu a zosnulých. A ani jeden nový album. Veľmi zvláštne. Posledné novembrové a decembrové týždne našťastie vyložili na stôl krásne metalové výtvory a mne nezostáva nič iné, ako povedať vám, že som veľmi spokojný. Platí to, čo vždy: každý jeden album bol vypočutý raz, v recenziách mu venujem maximálne 10 viet. Tie obsahujú prvotné pocity a postrehy vzhľadom na zvuk, atmosféru a podobné.
Veľmi slušné (aj keď sa tam spieva, že "FUCKING BASTARDS")! Pestrý a chytľavý album. Plusom je odvážny spevák, ktorý má síce ešte čo zlepšovať, ale nesral sa s tým a za 30 minút predviedol prierez celým vokálnym arzenálom metalu. Potom čo... gitary sú na svetovej úrovni, bicie síce trošku utopené v mixe ale pohodička, každopádne fajné počúvanie. Spestrujúce metalkorové prvky miestami vyznejú nasilu, ale verím, že to sa časom utrasie. Može byc. __________________________________________________________________________
Popravde? Toto ak nevyhrá ďalší ročník Rádiohláv, tak ja neviem. Morna dokazuje veľa oustanding vecí. Za prvé, spája premenlivosť progresívno-technického death metalu s minimalizmom tak hladko, že si všimneš jedine to, že je to pecka. Za druhé, na celom albume ani raz nespadne do žiadnej ľahko preniknuteľnej emócie typu "západ slnka nad Zadarom" alebo "prší na pohrebe". Za tretie, znie ako pekne poukladaná metrovica zo sekvoje alebo cédru. Úplne by som tu zrušil názov metal a nazval by som to "late-night progressive wood" alebo tak dáko (nemýliť s morning wood). Ak by som hodnotil len umeleckú hodnotu muziky, tento album je o štyri levely vyššie ako ktorýkoľvek iný za celý rok 2019 (prinajmenšom). Jediné čo mi napadá že by to mohlo ešte zlepšiť, je bezpražcová basa.
Amen, take me to church.
__________________________________________________________________________
Kapela Enemy sa prebrala opäť k životu po 22 rokoch, hejsána housána sana sana hou. Nejdem sa okolo toho dlho točiť, proste celkom počúvateľný heavy metalový album. V tomto žánri je pre mňa základ, aby to nebola pod 20 sekúnd odhaliteľná vykrádačka Metalliky ani Iron Maiden - check. Každá skladba má niečo do seba, nie je ich zbytočne veľa, majú silné refrény, spevák mi nevadí, dokonca často sa vyskytne nejaký ten rytmický odrb, čo cením. Ešte keby bol aj každý z tých odrbov dokonale nahratý, ale oukej. Škoda odfláknutého vizuálu. S dákou porádnou oldschoolovou maľovečkou na obale by mi to hneď chutilo o niečo viac.
__________________________________________________________________________
OK, takže mám na toto len desať viet, týmto pádom dokonca deväť?
1.) Fúúúha.
2.) Čo ti mrdá?
3.) To ti musí ako mrdať na tú hlavu
4.) Oznam pre ostatné kapely: takto sa píše muzika.
5.) Toto je asi... nie, toto je URČITE ešte lepšie ako Morna.
6.) Tento človek zohnal Linusa Klausenitzera a jeho basu na hosťovanie, to nie je nedovolený doping?
7.) Mozog kapely síce žije v Drážďanoch (v pohári s formalínom, jáj), ale je slovák, takže ho do našej scény zaradíme.
8.) Nevyhováraj sa a proste si to pusti, škoda reči.
9.) A ja si to idem instantne kúpiť.
__________________________________________________________________________
Počul som svojho času aj predošlý album Godfail, a môžem si teda dovoliť tvrdiť toto: čo bolo dobré vtedy, je dobré aj teraz, a to jediné, čo vtedy dobré nebolo, už teraz je. Tým myslím Falusoidove čisté vokály. Pseudosapiens je proste náš metalový Gladiátor a keby bola na svete spravodlivosť, po tomto albume by sa mal stať kapelou, ktorou bude začínať každý perspektívny mladý slovenský metalista. Zabrániť by tomu mohli jedine tvrdohlavo provokatívne texty, kvôli ktorým by nejedna slovenská mamička svojho pekného syna vydedila. Ale ja to podporujem. Pravda bolí, že je taky živôt. Hudobne je to jednoduchšie, ale má to vysokú penetranciu. Tento typ metalu počúvaš v 14tich a potom pri ňom po zvyšok života plačeš dojatím. Favourite track - Komín.
__________________________________________________________________________
Po albume Bastard, pesničkách Zbojnícke móresy a Mŕtvy okolo mňa, som očakával slabý album so silnými momentami... ale bolo to naopak. Toto je silný album so slabými momentami, ktorými sú práve dva spomínané single. Začali experimentovať, a možno je to silné slovo, ale boli tu najprogresívnejší ako kedy boli. Greendayovská romantika v Strážcoch ohňa, pink floydovský smrad v Boji a miestami rapové frázovanie. Možno vyhrajú slovenský metal 2019. Budem ešte chvíľku rozmýšlať nad tým čo znamená "... si most na suchej rieke". Diss na koniec: "hu--ha-ha-" by možno prišlo trápne aj Powerwolfu.
Grafika je hnusná, nie tématicky, ale proste hnusne urobená (asi tá červená farba alebo čo. Mám pocit, že sa pozerám na zakakané trenky pána Lienky). Jednotlivé hlavy sa mi páčia, ale ako celok je to škaredé, vadí mi to :D.
__________________________________________________________________________
No čo ti ja viem... Demonic-Eyed nenapĺňa moje potreby, ktoré vznikli odmlkou Mäsa (pôvodnej kapely členov Demonic-Eyed, ak nevieš). Nepočúva sa to zle, predsa len ide o skúsených hudobníkov, ale práve preto mi je až divné, akú jednoduchú a miestami až naivne znejúcu hudbu teraz robia. No ale keď ich to baví, who am I to criticize? Ťažkotonážny vplyv Metaliky a oldskul hardkoru. Aspoň tematicky je to rozmanité. Naživo by to mohlo mať lepšie tlaky, ale zatiaľ sa o žiadnych živých vystúpeniach nehovorí. Tak uvidíme.
__________________________________________________________________________
Poctivý deathcore, jemne šlahnutý metalcorom a maďarskými smútočnými piesňami. FEKETEPÉTER sa riadne vyšantil, nezaostával ani István Simon alebo P.Gyenesová, ktorí si spolu s hrdými občanmi mesta Prievidza, a zároveň členmi kapely Stercore, zaspomínali na časy dávno minulé, časy veľkého Uhorského bratstva. A podobne ako slovenskí remeselníci postavili z prachu a sĺz Budu a Pešť, tak títo traja ugrofínsky priatelia pomohli kvalifikovať tento špičkový album na jeden z najlepších počinov roka.
Obsahuje veľmi lačný vokál a kvalitné gitarové čiary.
__________________________________________________________________________
Melodic hard rock, povedzme že metal. Keď ich počujem, spomínam na britských Ten. Jedna výčitka po prvých piesňach, skladby postaviť o tón/poltón nižšie, aby mal spevák lepší dosah na tie výšky. Možno sa nebáť použiť autotune. Myslím, že by to v tomto prípade pomohlo. Zatiaľ ma nič neprekvapilo a... prestal som to vnímať :(. Dokelu. ALE čo to, čo to! Pesnička Omissis ma totálne uchytila a odtrhla mi hlavu, veľmi skladateľsky podarené. Celkovo mám pocit, že druhá polka albumu je lepšia.
Dávam tomu 3 z dvoch Tublataniek na Tehelnom poli. __________________________________________________________________________
Sťažoval som sa na black metal, na jeho repetitívnosť, na jeho zvuk a na mnoho iných vecí... neviem čo sa stalo, ale tento album vo mne zanechal veľmi dobrý pocit, možno to robí práve to zimné obdobie. Toto dielo ma upokojilo a prenieslo do jemných osídiel chladu, ktorým som sa dobrovoľne podvolil a... zaspal som :D. Zvuk nieje zlý, riffy niesu zlé, vokálu a repetitívnosti je presne toľko koľko má byť a má to veľmi hustú atmosféru.
Známka: Slniečko.
__________________________________________________________________________
(žánre iba naozaj že zhruba, akože úplne nepresne :D)
2x progressive, 2x metal, 2x thrash, 1x black metal, 1x death core, 1x heavy metal, 1x hardcore
Na záver chcem povedať, že v ďalšom blogu predstavím 5 najlepších metalových počinov roku 2019. Prečítam si spätne svoje hodnotenia, vyberiem najlepšie a vybraným venujem ďalšie vypočutie. Znovu niečo napíšem o nahrávkach a k tomu aj dôvod, prečo sú najlepšie.
Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].
Chceš vedieť, keď satanio pridá nový blog?
Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.