Keď si môj chlap zmyslí, že som turista 4. časť

Najhoršie na takomto výlete je, že sa nekončí, kedy chcete vy, ale kedy chce turistický chodník. Môžete si síce povedať "Stačilo, idem domov." Ale to IDEM trvá nekonečné hodiny. Zísť z trasy som sa po prečítaní štyroch kníh od Kariku neodvážila.

Noc síce trochu pomohla načerpať sily, ale obávam sa, že zďaleka nie toľko, aby som si dokonale vychutnala toto neuveriteľné rande.

Zvláštne bolo, že sme cestou nikoho nestretli. Posledné živé duše boli tí zúfalí cyklisti a potom už len tá príšera z útulne. Inak nič. Až pred "posledným stúpaním" (zase) na Inovec sa objavili dvaja starčekovia. Prdlajs starčekovia, šli ako keby mali motor, ale mne už to bolo jedno. Ja nevládzem...

Poznáte tie filmy o horolezcoch, ako prekonávajú sami seba? Mohol by mi niekto prezradiť, prečo toto niekto robí??? Na Inovci vraj bol jeden pán 1472 krát. PREČO???

Obľúbená veta drahého spolčníka zaznela ešte veľa krát "Poslendé stúpanie..."

Dočkala som sa. Ten Inovec tam nakoniec bol. S pomocou gumidžúsu (jägermeistra) v ťapke a za prítomnosti nutkavých myšlienok na pohodlie domova som sa po (neverím) poslednom stúpaní doplazila na vrchol. Hádajte, čo v tomto slávnostnom okamihu napadlo môjmu spoluturistovi. "Keď už sme tu, vylezme aj na rozhladňu" Prečo?????...no pretože ho milujem...

Áno, prežila som to. LTT, ale prežila. Domov sme prišli po 29 hodinovom trápení, za sebou sme nechali 35 km potu a sĺz...

Následky: v tele mám o 50% viac svalov, ako som si myslela a vedia bolieť všetky naraz, ešte stále sa obávam prípadných ploštíc z útulne (zatiaľ nič) a schudla som pol kila :-)