Za slušný Sliač

Ako mladý človek, ktorý žije v stredozemi našej republiky mám pocit, že sa to týka aj mňa, pretože notifikácie z novinárskych aplikácií informujú každú minútu o novej kauze. Človek si tak myslí, že celé Slovensko sleduje situáciu a čaká, kedy sa spravodlivosť ukáže a prestane brať len ako hudba budúcnosti. Bohužiaľ, nie je to tak. Percentá, citujem: "najsilnejšej strany na Slovensku" neubúdajú, ich voliči neveria novinárskym klebetám a všetko je to vlastne vymyslené.

Medzitým ako veľké korupčné kauzy obsadzujú titulky v novinách v malých mestách sa vedú žabomyšie vojny, podkopávajú sa kolená a spolupráca je pre niektorých až príliš riskantným krokom , z ktorého ľudia majú strach a berú ostatných ako formu konkurencie. Malomestský lifestyle, kde na bicykli, v miestnom obchode a na zmrzline stretnete všetkých vašich známych, lebo však nás tu naozaj nežije veľa, sa zmenil na upodozrievanie mladej kresťanskej mládeže za organizovaný zločin, ktorý vašim deťom uberie z kritického myslenia.

Pýtate sa, že veď žijeme v 21. storočí a Charta základných práv Európskej únie je tu s nami tiež už nejeden rok. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.

No, jednoducho v mestských novin(k)ách aka v mestskom bulváre sa už dnes môžete dočítať čokoľvek. Na prvej strane vás vyzývajú k láske a zmiereniu a na poslednej stránke nájdete odkaz plný nepodložených faktov a tvrdení o ľudoch, ktorých dotyční ani nepoznajú. A čo ďalej? ..Je len na nás čomu sa rozhodneme veriť, avšak takéto verejné osočovania a ohovárania nechceme, lebo však máme pred mestským úradom strom lásky a zmierenia. Pokúsme sa nie zaujať, ale tak v prvom rade konať.