Sme DOMA

Niektorí museli pracovať z domu, iní dostali výpovede. Deti sa museli učiť z domu, maturity sú zrušené. Rodičia sú na nervy, partneri na nože.

Pýtali sme sa vás, ako ste prežili alebo ešte stále prežívate obdobie koronavírusu a čo radíte, ako sa doma nezblázniť.

Karanténu zvládam výborne, lebo som introvert, takže mi vyhovuje byť vnútri a v izolácii. Treba pritom bojovať proti nude aktivitou – tvoriť. Napíšte blog o tom, čo máte radi a čas vám prejde omnoho príjemnejšie.“ – Mark E. Pocha, spisovateľ

Koronavírus zatiaľ zvládam celkom dobre, keď chodím do práce. A čo by som odporučila? Nájsť si určite aktivitu, ktorá vás baví, aby vám ušiel čas.“ – Andrea S., štátna zamestnankyňa

Mne tá karanténa nevadila, o chvíľu som si na ňu zvykla a bola som s tým ok. Skôr bude zaujímavé vrátiť sa naspäť do reality.“ – Melika A., študentka VŠ

Som na chalupe v prírode. Treba si nájsť nejakú činnosť, upratovať po troške. Hlavne nesledujem správy každý deň, iba raz do týždňa.“ – Karin B., nechtová dizajnérka

Mňa sa dotkla karanténa ako každého človeka po pracovnej aj osobnej stránke. Pracovná stránka bola zvládnutá podľa mňa efektívne a dobré rozdelenie na malé izolované teamy. Dokonca aj možnosť práce z domu bola úspešne spustená bez väčších problémov, o čo bola snaha už dlhú dobu. Takže táto krízová situácia ukázala, že je to možné. Čiže to bola pozitívna skúsenosť. Z osobnej stránky človek zrazu zistil, že má čas na veci, ktoré doteraz prehliadal. Venovať sa samému sebe a svojmu rozvoju, napr. ja som začala behať, pokúšala som sa o kvások a venovala som sa viac vareniu, na ktoré bolo zrazu viac času. Malo to však aj negatíva, napr. obmedzenia v obchode, ktoré mňa najviac obmedzilo v zmysle, že bývam na dedine a obchod tu zatvárali o 17:00 a druhý o 17:30, čo som nestíha-la, nakoľko pracujem do pol piatej, takže som musela chodiť do veľkého obchodu v Bratislave. Cez víkend taktiež bol problém, nakoľko obchod otvorený do 12:00 a medzi 9tou a 12tou boli obchody pre seniorov, musela som stihnúť nakúpiť v sobotu do 9tej alebo ísť do Bratislavy. Doprava ma zasiahla najviac, lebo bola obmedzená na raz za hodinu ako počas sviatkov, a to celé dva mesiace. Taktiež odlúčenie od najbližších (rodina, priatelia a zvyšok kolegov), ktorých som nevidela vyše dva mesiace. Samozrejme, ani členom našej rodiny sa nevyhlo skracovanie úväzku, čo viedlo k nižšej mzde.“ – Katarína K., administratívna pracovníčka

Pre celý článok navštívte našu online publikáciu na strane č.4

---> Tu.

Naša publikácia bola vytvorená na školské účeliy a je zastrešená Fakultou masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.

(Autor príspevku Silvia Beláková)

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
2
Poslať správu
La vie en rose

Chceš vedieť, keď minnien.nikka pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.