Broadmoorská nemocnica - psychiatria s najvyšším stupňom ochrany

Broadmoor Hospital je domovom pre duševne narušených delikventov, vrahov, kanibalov, pedofilov a ďalších brutálnych kriminálnikov.

Broadmoor Hospital je psychiatrická nemocnica v Crowthorne v Berkshire v Anglicku. Patrí k jedným z troch psychiatrií v Anglicku, ktoré majú najvyšší stupeň ochrany. Liečebňa funguje od roku 1863 (158 rokov). Kedysi bola známa ešte ako “Broadmoorský kriminálny blázinec.“ Počas prvej svetovej vojny bol Broadmoor využívaný aj ako zajatecký tábor s názvom Crowthorne War Hospital pre duševne chorých nemeckých vojakov. V dnešnej dobe patrí k jedným z najobávanejších britských inštitúcií. Prečo?

Prvou pacientkou bola žena, ktorá vraždila novorodencov. Prijali ju 27. mája 1863. Označili ju ako „slabomyseľnú“. V tej dobe až 70% pacientiek prichádzalo s podobným prípadom - zavraždenie svojho dieťaťa. Prví pacienti mužského pohlavia dorazili 27. februára 1864. Pôvodný stavebný plán spočíval z piatich blokov (štyri pre mužov a jeden pre ženy).

Momentálne tu žije približne 280 pacientov. Väčšina z nich je odsúdená na doživotie. Avšak v štatistikách sa uvádza, že pacienti tu priemerne strávia 6 rokov života. Privážajú ich kvôli spáchaniu ohavného činu alebo ich privezú lebo predstavujú vysoké riziko k spáchaniu takého brutálneho trestného činu.

V 14.storočí sem boli posielané aj deti. Platilo to však len v prípade, keď dieťa vedelo dokázať, že nevie pochopiť rozdiel medzi tým, čo je správne a čo nie. Prvým neplnoletým pacientom bol William James, ktorého sem prijali ako 10 ročného. Bol odsúdený za podpaľačstvo. Podpálil 3 stohy. Nebol už nikdy prepustený. Nevedel sa obhájiť pre súdom a preto ho vnímali ako choromyseľného. Podľa záznamov trpel psychózou a schizoidnými stavmi.

Zabezpečenie nemocnice

Po úteku vraha dieťaťa Johna Straffena v roku 1952, zriadila nemocnica náletové sirény druhej svetovej vojny pre varovanie okolitých miest. V prípade akéhokoľvek úniku znie po celej oblasti dvojtónový alarm. Do roku 2018 sa testovalo každé pondelok ráno o 10:00 dve minúty, po ktorých ďalšie dve minúty zaznel jediný tón „úplne čistý“. Vďaka vysokým múrom a iným viditeľným bezpečnostným prvkom sa nemocnica často považuje za väzenie. Ale nie je väzením, aj keď takmer všetci zamestnanci sú členmi Asociácie väzenských dôstojníkov.

Medzi rôzne úrovne zabezpečenia patria kontroly odtlačkov prstov, identifikácia fotografií, skenery podobné letiskám a množstvo vzduchom uzamknutých miestností. Nie len pacienti ale aj personál chodí po areáli v sprievode ochranky. Najviac chorí pacienti sú na oddelení intenzívnej starostlivosti, ktoré si vyžaduje najmenej 6 zamestnancov, v prípade, že chcú otvoriť izbu jednej osoby. Všetky oddelenia sú odlišné. Niektoré z nich sú oddeleniami vysokej závislosti pre ľudí, ktorí si sami škodia, a sú pod nepretržitým pozorovaním. Na presun pacienta z jedného oddelenia na druhé oddelenie je potrebných asi 10 zamknutých dverí. Prísna rutina a stabilita sú veľmi dôležité, rovnako ako dôsledná interakcia s ostatnými. Izby sú vzduchotesne uzamknuté pomocou identifikácie odtlačkom prsta.

Základným kameňom liečby sú psychologické terapie. Lieky môžu riadiť správanie ale terapia ho môže zmeniť. Existujú aj iné skupiny, ako napríklad skupiny násilných páchateľov. Niektorí sa radi zúčastňujú na umeleckých dielach a poézii. Pacient môže byť zraniteľný, asociálny a paranoidný. Niektorí trpia zrakovými a/alebo sluchovými halucináciami. Môžu mať psychotické poruchy a ich realita sa v niečom líši od ostatných. Niektoré predstavujú vážne a bezprostredné riziko pre verejnosť a medzi spáchané trestné činy patrí podpaľačstvo, mučenie, znásilnenie a vražda.

Zamestnanci majú týždenne zhruba 5 fyzických útokov, medzi ktoré patrí dierovanie, kopanie, vrhanie horúcej tekutiny, moču a výkalov, ktoré sú v nemocnici dôvodné na trestné stíhanie. Tímy zamestnancov sú nasadené asi 30-krát ročne.

Kto sa nachádza za bránami Broadmooru?

Peter Sutcliffe - (Yorkshirský Rozparovač ) - zavraždil 13 žien - trest: doživotie

Peter Bryan - sériový vrah a kanibal, ktorý zabil chovanca 10 dní po prijatí. Trpel schizofréniou.

Richard Dadd - umelec - Dadd bol presvedčený, že jeho otec je v prestrojení za diabla , zabil ho nožom a utiekol do Francúzska. Na ceste do Paríža sa Dadd pokúsil zabiť spolucestujúceho žiletkou, polícia ho však premohla a zatkla. Trpel paranoidnou schizofréniou.

Robert Napper - sériový vrah. Bol odsúdený za dve vraždy, jedno zabitie , dve znásilnenia a dva pokusy o znásilnenie.

Robert Torto - V médiách ho označili za „vraha Božieho syna“ , ktorý sa údajne stal synom Boha počas pojednávania pred súdom. Jeho obete zomreli na popáleniny a vdýchnutie dymu po tom, čo vhodil benzínovú bombu do obchodu, v ktorom pracovali. Keď utekal z miesta, svedkovia ho označili za „smiech“.

Instagram: @porusenaholka

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na [email protected].

Ohodnoť blog
5
Poslať správu
Vitajte na mojom blogu. Námetom mojej tvorby je duševné zdravie. Svojimi príspevkami chcem podporiť ľudí, ktorí trpia psychickými problémami a predovšetkým ukázať, že nikto z nás v tom nie je sám. Okrem toho píšem aj príbehy, ktoré to budem takisto zverejňovať.

Chceš vedieť, keď marcela.izakovicova pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.