Psychosomatika – myseľ ovplyvňuje telo | Marek Horňanský

Každý z nás už zažil situáciu, keď stres, strach či nahromadené emócie spôsobili fyzické prejavy. Bolesť hlavy, žalúdočné ťažkosti či napätie vo svaloch. Psychosomatika je oblasť, ktorá skúma práve tieto prepojenia medzi psychikou a telesným zdravím. Nie je to len o "chorobách z nervov," ale o hlbokej súhre medzi mysľou a telom, ktorú často podceňujeme. V tomto článku sa pozrieme na to, ako psychický stav ovplyvňuje naše telo, prečo niektoré ochorenia majú silnú emocionálnu zložku a ako môžeme túto súvislosť využiť v prospech svojho zdravia.

"Telo nikdy neklame. Symptómy sú jazykom, ktorým sa snaží upozorniť na hlbší problém ...“ Alice Miller

Psychosomatika je odvodená z dvoch slov, od slova psychika, čo znamená duševná, psychická, konkrétne naša životná situácia a najmä spôsob, akým reagujeme na rôzne veci, a od slova soma, čo v gréčtine znamená telo; Ide teda o holistický pohľad na zdravie alebo chorobu. Psychosomatika sa zaoberá vzťahom medzi duševným a fyzickým, ktorý nechápe ako dve nezávislé oblasti, ale ako prepojené nádoby alebo vzájomne prepojené systémy. Ide o celostný prístup k telesnému a duševnému zdraviu, ktorý zahŕňa aj medziľudské vzťahy a životné prostredie. Vnútorné konflikty môžu byť primárnym problémom, ktoré vedú k ďalším ťažkostiam pacienta. Naopak somatické ochorenia, na úrovni muskoskeletálneho systému, môžu spôsobiť psychické ťažkosti ako depresiu, úzkosť alebo iné psychiatrické ochorenia.

Jeden z najsilnejších (negatívnych) faktorov vplývajúcich na duševné a telesné chroby je stres. Ten má za následok rôzne fyziologické zmeny, ako je zvýšený srdcový tep, sťažené dýchanie a chvenie sa. Medzi emocionálne reakcie na stresory môžeme zaradiť strach, úzkosť, frustráciu a stratu motivácie. Stresory môžu vplývať aj na kognitívne procesy. Prejavuje sa to napr. horšou pozornosťou, dlhším reakčným časom na podnety, ktoré vidíme na periférii nášho zorného poľa, zníženou bdelosťou, zhoršeným riešením problémov a strnulosťou pri výkone. Stres ovplyvňuje aj naše sociálne správanie. Môžeme stratiť našu schopnosť pracovať v tíme. Dokonca medzi následky dlhodobého stresu sa radia znížená imunita či kompletná neschopnosť vykonávať rozhodnutia. Stručne povedané, stres je čoraz výraznejším faktorom vo svete, potenciál na robenie chýb vyvolaných stresom sa vyskytuje v každom prostredí s vysokými nárokmi na jednotlivca.

"Choroba nie je len náhodná porucha organizmu, ale správa o našom živote ...“ Rüdiger Dahlke

Stres teda mení nielen náš výkon, ale celý náš organizmus a čím dlhšie sme vystavení podmienkam stresových faktorov, tým väčšmi sa naše telo mení. Stres nie je iba psychologický termín, stretávajú sa s ním všetci jednotlivci. Zásadne sa líši od fightor-fight reakcie či akútnej stresovej reakcie, ku ktorej dochádza, keď jednotlivec čelí akútnej vnímanej hrozbe. Medzi účinky stresu patrí aj znížená imunita. Naše telo je častejšie choré a doba uzdravenia je dlhšia. Dosť časté sú gastrointestinálne ochorenia ako syndróm dráždivého hrubého čreva či zápcha.

Psychosomatika nám pripomína, že telo a myseľ sú neoddeliteľne prepojené. Naše emócie, myšlienky a životné postoje sa môžu prejaviť nielen v našom psychickom stave, ale aj vo fyzickom zdraví. Ignorovanie psychických faktorov pri riešení zdravotných problémov môže znamenať, že liečime len symptómy, nie príčinu. Ak chceme dosiahnuť skutočné zdravie, je dôležité vnímať svoje telo ako kompas, ktorý nám ukazuje, kde v našom živote môže byť nerovnováha. Starostlivosť o psychiku, zvládanie stresu a uvedomenie si vlastných emócií sú rovnako dôležité ako fyzická starostlivosť o telo. Keď pochopíme tento vzťah, môžeme nielen predchádzať mnohým ochoreniam, ale aj viesť spokojnejší a zdravší život.

Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:

Russell J. Cambridge International AS & A Level Psychology Coursebook. UK Cambridge University Press, 2022. ISBN 1009152483

Nolen-Hoeksema S. Atkinson and Hilgard's Introduction to Psychology. UK Cengage Learning EMEA, 2014. ISBN 1408044102