Rok 2018 na cestách (fotogaléria)

Zhrnutie uplynulého roku. Rok splnených snov a tisícov kilometrov na cestách.

Keď sa teraz ku koncu decembra otočím späť, 2018 bol naozaj dobrým rokom. Osobný život síce viacmenej stagnoval a v láske som zažil skôr sklamanie, ale to už som si zvykol. Nemôžem mať predsa všetko. Našiel som si však novú prácu, v ktorej som naozaj spokojný a kým mám okolo seba dobrých kamarátov, zatiaľ oželiem aj tie vzťahy.

Načo som však v 2018 naozaj pyšný, sú zážitky, ktoré ho sprevádzali.

Môj rok začal v ďalekom Pekingu. V živote by som nepovedal, že niekedy budem 1.1. niekde v Číne. Keďže sa ale často prispôsobujem lacným letenkám, stalo sa. Od recepčného sme však dostali info, že na ohňostroj môžeme zabudnúť a tak sme sa ožrali na hoteli a do rána hrali karty. Do dnes neviem či tam ohňostroj naozaj nebol, a ani to nechcem vedieť lebo by som sa asi nervovo zrútil. Keď som vypil pol litra ukrajinskej vodky, ešte som sa okolo šiestej ráno dokázal presunúť do McDonald's na raňajky. Našťastie som vtedy mal len 21 rokov, takže som na druhý deň zvládol existovať a pokračovať v objavovaní mesta. Počas niekoľkých dní v Pekingu sme stihli navštíviť Veľký čínsky múr či Zakázané mesto. Mesto ako také sa mi však príliš nepáčilo. Prevládal komunizmus nad klasickou čínskou kultúrou. Povedal som si však, že do Číny sa raz vrátim - a teraz už viem, že to bude skôr ako som čakal.

Z Pekingu nás čakal let do Kuala Lumpur. Neopustili sme však ani letisko a pokračovali sme na Langkawi. Vtedy sme ani len netušili čo alebo kde je Langkawi. Proste boli letenky za smiešnu sumu a uprednostnili sme neznáme miesto s plážou pred betónovou džungľou v hlavnom meste Kuala Lumpur. A dobre sme spravili. Pobyt na tomto ostrove bol nezabudnuteľný a musím povedať, že je to jedno z najkrajších miest aké som v živote videl.

Po pár dňoch oddychu sme sa však predsa presunuli loďou aj na pevninu a nočným busom do KL. Čakali nás tam nádherné hotely a veľké kontrasty. Obrovské mrakodrapy a len pár metrov od pribúdajúcich honosných stavieb ľudia spiaci na špinavej zemi v uličkách plných potkanov.

Ďalšou zastávkou počas roku 2018 bol Singapur. Nie je tomu tak dávno kedy na pobreží stála len rybárska osada, dnes je to obrovské mesto plné mrakodrapov a luxusu. Aj Singapur môžem odporučiť a zaraďujem ho medzi TOP5 miest, ktoré som navštívil. Je to skoro ako mesto budúcnosti. Obrovské množstvo zelene, nulové odpadkov či špiny. Do mesta je dokonca zakázané priniesť žuvačky aby nezostávali stovky rokov po chodníkoch. A ohromujúca panoráma mesta vám je určite všetkým známa.

Bohatý január bol takmer na konci a aj ja som nútený chodiť aj do práce, nie len cestovať. Niekde musím tie peniaze zohnať aby som ich potom mohol všetky minúť na letenky. Zo Singapuru sme sa teda vrátili do Európy. Na aklimatizáciu sme zvolili Atény. Historické mesto plné pamiatok, vysokých cien a bezdomovcov. Ale čo je hlavné, mali tam veľmi dobrý kebab.

Po návrate domov som pár mesiacov len pracoval. Medzičasom som totiž zmenil 2x prácu, takže som sa musel učiť veľa nových vecí a stráviť mesiac v Košiciach na školení. Na cestovanie teda nebol priestor.

V septembri som si však splnil jeden z najväčších snov. Noc na Anfielde. Môj milovaný Liverpool čakala prestížna liga majstrov a ťažký súper z Paríža. Mám množstvo kamarátov, ktorí tiež fandia The Reds. Oni prejavili záujem a ja som sa toho chytil. Zohnal som lístky, letenky, s Adamom sme vyriešili obrovský apartmán v meste a čoskoro sme sa 11ti stretli na letisku v Bratislave. To je skoro rodinný výlet, no nie? Ten večer bol naozaj magický, úžasná atmosféra, plný štadión. A čo viac si môže fanúšik ako ja želať, ako napínavý zápas, ktorý víťazným gólom rozhodol môj najobľúbenejší hráč v 92. minúte?

Aj ďalší trip sa niesol v znamení futbalu. Bol zrovna Sviatok všetkých svätých, takže som mal k dispozícii predĺžený víkend. Prišla nám však od Igora zaujímavá ponuka. Fortuna-ligový klub, v ktorom pracuje potreboval v Sarajeve vyzdvihnúť venezuelského futbalistu, ktorý nemal pri sebe doklady. No a my sme predsa dostatočne veľkí blázni nato aby sme mu ich zaniesli a odviezli ho na Slovensko. Nebolo nám všetko jedno keď nás cestou tam 6x zastavili policajti, ktorí kontrolovali autá kvôli utečencom, a nebolo nám všetko jedno ani cestou naspäť keď nás na chorvátskych hraniciach donútili vypratať celé auto aj s koberčekmi a robili nám testy na stopové množstvá drog. Ale stálo to zato.

Pred koncom roka som stihol ešte patrične osláviť meniny. V Jordánsku. Šli sme len na predĺžený víkend a bolo to málo. Nestihli sme ani Mŕtve more, ani púšť Wadi Rum. Petra však bola neuveriteľná. Nečudo, že je divom sveta. To miesto je naozaj magické.

Keď prišiel čas vianočný, listovanie nástenky na Facebooku ma inšpirovalo ešte k záverečnému výletu. Dočítal som sa, že v Záhrebe sú už tri roky po sebe najkrajšie vianočné trhy v Európe. A to predsa treba overiť. Tento výlet však už nedopadol úplne podľa predstáv. Trhy boli famózne a obrovské, no výber apartmánu pokazil celý dojem z víkendu v Chorvátsku.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí sa na týchto dobrodružstvách podieľali so mnou. Videl som kus sveta, ochutnal som množstvo nových chutí, naučil som sa veľa o iných mestách, kultúrach a histórií. Vrátiť sa domov z ciest je veľmi zvláštny pocit. Všetko totiž vyzerá a pôsobí rovnako, jediné čo sa mení som ja sám.

Tak vám do ďalšieho roku tiež želám aby sa vám plnili sny rovnako ako mne a aby ste sa z každej cesty, nech je akokoľvek dlhá, vrátili šťastlivo domov.

Text je súčasťou Refresher Blogu, nie je redakčným obsahom. Administrátorov môžete kontaktovať na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
5
Poslať správu

Chceš vedieť, keď Martin Štibrányi pridá nový blog?

Zadaj svoj mail a dostaneš upozornenie. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.